Internetový fenomén online počítačov, mobilov a tabletov je ako oheň
Dnešná moderná doba vytvára časový tlak, ktorý nás núti byť hneď pritom, mať okamžite potrebné informácie, či byť neustále v prípadnom kontakte s priateľmi na sociálnych sieťach.
Je vôbec človek psychicky a psychologicky pripravený zvládať tento tlak?
O tomto fenoméne možno snáď povedať to isté ako o ohni, že je dobrým sluhom, ale zlým pánom.
Panovať, vládnuť a ovládaťživot človeka však môže WWW podobne zničujúco ako droga. Je zaujímavé, že predstava o droge je predstavou o chemickej látke, ktorá užívaním vytvorí návyk, väzbu. A teraz je naporúdzi príbeh, ktorý tento pohľad minimálne naruší. Však internet nie je chemická látka. Ale lekársky sú popísané aj závislosti nechemické.
A už ten príbeh.
Pán Bruce K. Alexander, psychológ a emeritný profesor z Vancouveru v Kanade, robil experimenty s „krysím parkom“. Alexander s jeho kolegami zistili, že krysy v ich štúdiu, ktoré boli umiestnené izolovane, sa chovali inak. Boli umiestnené samotné v klietke s dvoma nádobami vody, v jednej z nich bola voda a v druhej voda s kokaínom. Chovali sa inak ako krysy umiestnené spoločne, v parku s rôznymi tunelmi, šmýkačkami a dostatkom potravy. Aj tu boli umiestnené nádoby s čistou a kokaínovou vodou.
Izolované krysy si vyberali takmer výlučne kokaínovú vodu, stali sa závislými, chodili stále piť kokaínovú vodu, nakoniec sa predávkovali a zdochli.
Krysy v spoločenstve si kokaínovú vodu skoro vôbec nevšímali, spotrebovali jej oproti izolovaným krysám štvrtinu a žiadna z nich nezdochla na predávkovanie.
Dokonca izolované krysy vložené späť do spoločenstva krýs sa po nejakých abstinenčných problémoch zbavili ťažkého užívania a začali správať normálne.
Profesor Peter Cohen hovorí, že ľudia majú hlbokú potrebu nadväzovať vzťahy a vytvárať citové spojenia. Tak dosahujeme uspokojenie. Pokiaľ to nedokážeme, uspokojíme sa s akoukoľvek náhradou. Podľa toho by sme mali hovoriť nie o závislosti, ale o väzbe.
Takže opakom závislosti nie je triezvosť. Je ňou blízkosť s ostatnými ľuďmi.
Uznávam, je to možno trochu na neuverenie, ale minimálne nám to naznačuje, že sa jedná o ďaleko širšiu oblasť, ako len chemickú látku, či závislosť. Ide aj o „druh klietky“, v ktorej sme zatvorení.
A teraz ten paradox, ktorý dokáže vytvoriť len internet. Sociálne siete vyvolávajú dojem toho, koľko má človek priateľov a vzťahov. Ale vzťahy sa budujú osobne, spoločne stráveným časom, osobným kontaktom. Pohľad z očí do očí, vôňu, atmosféru miesta ešte žiadni internet nedokázal nahradiť. Náhrada takýchto vzťahov, nedostatočné uspokojenie je naozaj možnou hrozbou vytvorenia závislosti, závislosti na tom byť ONLINE.
A tak na prvý pohľad môžeme mať dojem že budujeme vzťahy, ale v skutočnosti sedíme sami doma s „dojmom“ vzťahov a otvárame tak dvere závislosti.
Lebo podľa vyššej štúdie sme schopní uspokojiť sa s náhradou vzťahov a síce závislosťou na tej náhrade. Čo my na to?
