Kupujme slovenské
Ako najlepší príklad by nám mohlo poslúžiť obyvateľstvo krajiny, s ktorou si tú našu často pletú cudzinci, a to asi všetci okrem Čechov, Poliakov a Maďarov. Dokonca i susední Ukrajinci si naše krajiny mýlia, i keď majú rozdielne nazvania v ich jazyku: Slovaččina pre Slovensko, a Slovenija pre Slovinsko. V tejto krajine sa napr. predáva, lepšie povedané, dá sa kúpiť, mlieko od českých farmárov, a je dokonca lacnejšie ako domáce, od farmárov slovinských. Avšak ak by ste si mysleli, že české mlieko ide na dračku, mýlili by ste sa. Slovinci radšej zaplatia o pár centov viac za vlastné, ako by mali kupovať cudzie. Ale na Slovensku to tak nie je. Radšej si kúpime cigarety, alkohol, alebo nejakú sušienku plnú éčok, ako by sme si mali priplatiť nejaké drobné k poctivému domácemu výrobku – ale sťažujeme sa potom, že naši predajcovia krachujú, že je to zlé… No aby nie, keď kupujete zahraničné výrobky. Ale to platí i o topánkach, nohaviciach, zošitoch, autách, zbraniach.
Raz jeden múdry človek, Baťa sa volal, povedal: ,,Nie som taký bohatý, aby som kupoval lacné veci.“ Dnešní Slováci sú však asi milionári, keď kúpia radšej každý polrok o Číňana či Vietnamca topánky za 12 EUR, ako by si za 40 – 50 EUR kúpili topánky, ktoré vydržia desiatky rokov, a nehrozí z ich nosenia riziko plesne nôh, plochých nôh, bolestí chodidiel a tak podobne.
Zelenina domáca a zahraničná často stojí rovnako, no my kúpime často zahraničnú, lebo sme si jednoducho neprečítali etiketu v predajni. Nič to nestojí, iba jedno prikrčenie sa k etikete na regály, kde je napísaná krajina pôvodu. A podporíme tak svojich pestovateľov.
Ako to musí na Slovensku vyzerať, aby sme sa zobudili a začali kupovať naše? Namiesto fazuľkám z Etiópie si kúpiť o 20 eurocentov drahšie, no zaručene zdravšie ako tie, ktoré vyrastali v podmienkach ekosystému vzdialeného stovky, a niekedy tisícky kilometrov od hraníc našej vlasti. Namiesto sušených hrozienok z Uzbekistanu si môžeme nasušiť hrozienka hoc i doma, a neriskovať strednevýchodné choroby a nákazy, prenášané rukami miestnych.
